|
|
Jawou cez Južnú Ameriku,
trabantom do Kežmarku
Súčasťou štvrtého ročníka desaťdňového kežmarského Letného kina na
hradnom nádvorí boli i tri premietania filmového klubu Iskra. Siedmy
deň kina pod holým nebom patril českému dokumentárnemu roadmovie
Trabantom až na koniec sveta, ktoré prišiel, ako inak – na trabante,
osobne uviesť cestovateľ a jeden z protagonistov snímky Marek
Slobodník z Banskej Bystrice.
„Skupina cestovateľov, pôvodne zložená z piatich Čechov
(predtým absolvovali cesty do Ázie či Afriky, pozn. autora), sa
rozšírila o Slováka Mareka Slobodníka a o dvoch Poliakov. Tentoraz
na cestu naprieč Južnou Amerikou vyrazili dva trabanty, poľský Fiat
a jawa „dvestopäťdesiatka“ z roku 1957,“ píše sa v oficiálnom popise
filmu. Podrobnejšie o tejto nezvyčajnej výprave sme sa však
dozvedeli priamo od Mareka Slobodníka: „Expedícia do Južnej Ameriky
vznikla tak, že Dan (Přibáň – cestovateľ, novinár a režisér filmu,
pozn. autora) chcel trochu „oživiť“ trabanty po predchádzajúcich
cestách, no zároveň chcel výpravu rozšíriť o ďalších zaujímavých
ľudí. Ozval sa mu Tomeka z Poľska, ktorý bol predtým na „maľuchu“ v
Mongolsku a dohodli sa, že pôjdu spolu. V kontajneri na prevoz
vozidiel bolo ešte trochu voľného miesta na motorku, tak si Dan
spomenul aj na mňa, keďže sme sa už predtým poznali.“
Marek ešte pred touto cestou absolvoval napríklad dobrodružnú jazdu
na „pionieri“ do Kazachstanu a späť. Do Južnej Ameriky si však so
sebou na poslednú chvíľu vzal silnejšiu, aj keď rovnako historicky
vzácnu motorku. Česko-poľsko-slovenská partia dobrodruhov počas
štyroch mesiacov absolvovala vyše 21-tisíc kilometrov zo severu až
na najjužnejší cíp Južnej Ameriky. „Každá krajina bol zaujímavá,
najnáročnejšie sme to však asi mali v Brazílii, kde nás čakal
Amazonský prales. Cez neho sme šli takmer 800 km po ceste, kde
nebola žiadna benzínka, žiadna dedina, nedalo sa nikde kúpiť jedlo a
bola to úplne rozbitá cesta, ktorá má hrozivý názov Diaľnica
duchov,“ pokračoval Slobodník.
Napokon divokú jazdu pralesom zvládli, no čakala ich riskantná jazda
Andami. „Dostali sme sa až do výšky 4 868 metrov nad morom a vôbec
sme netušili, ako sa budú naše stroje správať. Takmer všetci nám
predpovedali, že to na našich dvojtaktných motoroch „nedáme“, no aj
to sme zvládli. Milujem kopce, takže pre mňa boli najkrajšie práve
Andy, Peru a Bolívia.“ Hraničné situácie, pri ktorých by nebodaj šlo
cestovateľom o život, sa podľa Mareka nevyskytli, no pri jednej šlo
predsa len do tuhého. „V Peru, keď sme šli pozdĺž pobrežia Tichého
oceána, sa mi pokazila moja jawa, zastal som, zastali aj chalani na
autách, no prišiel príliv a museli sme všetky stroje zachraňovať.
Dosť sme sa báli, že o ne prídeme, bola to veľmi ťažká situácia.“
Slovenskému členovi výpravy sa nevyhli ani zdravotné komplikácie,
keď si počas cesty dvakrát vykĺbil predtým operované rameno. „Prvý
raz to bolo pri futbale s peruánskymi deťmi, čo sa ešte s pomocou
Aleša dalo napraviť, no druhýkrát v Bolívii už som musel vyhľadať
lekársku pomoc a rameno šlo pôvodne na tri týždne do sadry. Avšak po
dvoch či troch dňoch sme sa dostali na najväčšiu soľnú pláň sveta
Salar de Uyuni, ktorá má rozlohu 10-tisíc kilometrov štvorcových, čo
je vlastne jedna štvrtina Slovenska. Tam som si povedal, že keď sa
po nej nepreveziem na motorke, tak výlet nemal cenu. Takže som si
dal sadru dole a užil som si jazdu po soľnej pláni naplno,“
zaspomínal s úsmevom.
Oným koncom sveta z názvu filmu bol pre cestovateľov najjužnejší bod
Južnej Ameriky. „Bol to super pocit, keď sme sa tam po takmer
štyroch mesiacoch dostali. No aj keď sa film končí týmto príjazdom
na „koniec sveta“, my sme ešte odtiaľ museli prekonať ďalších
3,5-tisíc km do Buenos Aires, odkiaľ sme my i naše vozidlá leteli
späť do Európy,“ doplnil M. Slobodník.
Partia veselých dobrodruhov sa začiatkom budúceho roka chystá na
rovnakých vozidlách prebrázdiť tentoraz Austráliu a posádka sa
rozšíri o dvojicu vozíčkarov. „Bude to jeden Čech a jedna Slovenka.
Sú to super ľudia s úžasnou energiou. Veľmi sa na cestu tešíme a už
teraz môžem prezradiť, že z expedície opäť vznikne zaujímavý film,“
dodal sympatický Stredoslovák.
Boris ŠVIRLOCH
|
|
