|
Ivana Šebestová: Dokonalosť neexistuje
Filmový klub Iskra v Kežmarku v rámci putovnej filmovej prehliadky
Projekt 100 – 2013 uviedol okrem iného aj krátky slovenský animovaný
film Sneh, ktorého autorkou a režisérkou je Ivana Šebestová, rodáčka
z Popradu. Tá svoje osemnásťminútové svieže dielko prišla do
Kežmarku uviesť osobne. Ivanu sme naposledy vyspovedali, keď v roku
2007 predstavila svoj debutový film Štyri, úspešná však bola ešte
predtým aj so svojimi študentskými snímkami Lionardo Mio a Lásko má.
Krátky
film Sneh si pripravovala šesť rokov. Možno sa to niekomu bude zdať
príliš dlho na to, že film má „iba“ 18 minút. Dá sa v takejto
minutáži dostatočne vypovedať téma snímky?
» Či stačí 18 minút, asi musia posúdiť diváci. Myslím si, že istý
príbeh potrebuje istý čas, takže nedá sa z krátkeho námetu urobiť
príliš dlhý film, lebo by príbeh tú dĺžku neuniesol. A zároveň
niektoré témy potrebujú čas, aby sa vyrozprávali. Osemnásť minút je
však na krátky animovaný film dosť veľa. Tie zvyčajne trvajú iba 5
až 10 minút. Takže nakoniec je to taký „dlhý krátky film“. Trvalo to
tak dlho, pretože je film po príbehovej i technologickej stránke
dosť komplikovaný.
Prečo práve názov Sneh?
» Pretože je to film aj o snehu. Konkrétne je to príbeh o mužovi,
ktorý cestuje po krajinách a hľadá dokonalú snehovú vločku. Sneh je
teda lajtmotívom, ktorý sa nesie celým filmom.
Muž hľadá dokonalú vločku a žena dokonalého muža. Myslíš si, že je
možné to nájsť?
» Práve tento film je odpoveďou na túto otázku – dokonalosť
neexistuje. Je známe, že neexistujú dve rovnaké snehové vločky. Bol
to teda silný motív filmu prenesený do príbehu lásky, čiže iba jeden
je ten pravý a jedna tá pravá. Ale zároveň každá snehová vločka,
ktorá vznikne ako kryštál vo vrstvách ovzdušia, je na začiatku
symetrická, ale tým, ako padá na zem, je poznačovaná rôznymi
poveternostnými vplyvmi a chemickými reakciami, takže po dopade už
dokonalá nie je. Práve v tom je tá metafora, že dokonalá snehová
vločka na zemi neexistuje.
Dej filmu si zasadila do povojnových 40. a 50. rokov minulého
storočia. Mala si na to konkrétny dôvod?
» Je to pre istú vizuálnu atraktívnosť a nostalgiu, ale zároveň
príbeh je o cestovateľovi, ktorý musí ostať zahalený tajomstvom.
Takže keby sa to odohrávalo v súčasnosti, tak veľmi ľahko by sme ho
vypátrali cez GPS alebo internet a mohol by sa dorozumievať so
svetom prostredníctvom mobilu a iných moderných technológií. A práve
to som vo filme nechcela mať. Zároveň hlavný hrdina píše svojej
milej listy, ktoré sa dnes v klasickej poštovej forme už takmer
vôbec nevyskytujú.
V snímke sa trochu „zahrávaš“ aj s filozofiou Ďalekého východu...
» Bol to jeden z inšpiračných zdrojov. Film je o istom hľadaní
pravdivého pohľadu na svet alebo o vzdávaní sa ilúzií, čo je práve
motív hlboko prítomný v budhizme a východných filozofiách všeobecne.
A tým, že príbeh sa čiastočne odohráva aj v ázijských krajinách, je
toto prepojenie logické.
Film bol vytvorený takzvanou technikou plôškovej 2D animácie. Čo to
presne znamená?
» Táto animácia vzniká tak, že sa vytvoria bábky, ktoré sú iba
dvojrozmerné. Keby boli naživo, nie v počítači, tak by boli
vystrihnuté z papiera. Dajú sa im rozhýbať ručičky, nožičky,
hlavičky, teda hýbe sa plôškami.
Vo filme sa objaví aj báseň Ivana Štrpku Sneh. Bola práve ona jednou
z tvojich inšpirácií, alebo si ju objavila až pri samotnej tvorbe
príbehu?
» Bolo to tak, aj tak. Ivan Štrpka je môj obľúbený autor a túto jeho
báseň poznám už dlhšie. Nemala však pôvodne vo filme byť. Keď som
doňho hľadala texty, tak som ju ako keby znovu našla a uvedomila som
si, že je to presne to, čo ten film vystihuje a potrebuje.
Vo svojej doterajšej tvorbe si sa väčšinou venovala príbehom žien,
ich emóciám, pocitom... Je to preto, že ako žena máš k takýmto
postavám blízko?
» Jednoznačne áno. Priznám sa, že tvorím osobne, aj keď tým nechcem
povedať, že sú to autobiografické veci. Snažím sa byť veľmi vo
svojich filmoch úprimná a neviem sa takmer vôbec vžiť do mužského
nazerania na svet. Zároveň riešim témy, ktoré sú mi blízke a ktorými
sa zaoberám.
Na akom filmovom projekte momentálne pracuješ?
» Nebude to veľmi skoro, ale dúfam, že ani nie až o šesť rokov.
Robím na filme, ktorému som dala pracovný názov Žltá. Je to veľmi
krátky príbeh – ako inak, opäť o žene.
Článok uverejnený v Podtatranských novinách 12. novembra 2013
Pozrite si reportáž Kežmarskej televízie
|
|