Mladí filmári si užili ovácie divákov

Nevšedná vec sa podarila mladým kežmarským nadšencom, ktorí v lete minulého roku nakrútili celovečerný amatérsky hraný film To len zachraňujem svet. Tesne pred a medzi sviatkami ho trikrát premietli v zmodernizovanom kežmarskom kine Iskra, kde si ho prišlo pozrieť úctyhodných šesťsto divákov.

Svieže dielko o tom, ako človek dokáže v sebe nájsť mnoho skrytého, spoznať samého seba, zmeniť sa, zmeniť svoje okolie, niečo po sebe zanechať a tým zachrániť svet, vznikalo prakticky počas celého roku 2012. „Niekedy v januári sme začali na tom pracovať, písať scenár, hľadať hercov. Prvotný námet filmu som vymyslel ja, potom asi s ďalšími piatimi ľuďmi sme film dávali dokopy, za čo som im vďačný. Sám by som to určite nezvládol,“ skonštatoval autor námetu, hrubého scenára a režisér filmu Stanislav Griguš. Okrem neho na výrobe filmu spolupracovali aj Alžbeta Brčiaková, Patrik Benyak, Pavol Smoleň, Martina Tlachová a Ester Víznerová, ktorá si zahrala i hlavnú dievčenskú úlohu, po boku predstaviteľa hlavnej chlapčenskej postavy Pavla Matavu. „Výber hercov bol viac-menej náhodný, aj keď to nie je presné slovo. Kamaráti zohnali ďalších kamarátov, ktorí boli ochotní si vo filme zahrať, niektorí z nich už mali skúsenosti aj z ochotníckeho divadla,“ pokračoval S. Griguš.

Film bol nakrútený v amatérskych podmienkach, no jeho výsledná podoba sa môže smelo označiť za minimálne poloprofesionálnu. „Z profesionálneho hľadiska vo filme vidno viacero chýb, ktorých sme si vedomí, no zatiaľ nemáme na to, aby sme vyrobili úplne „profi“ film. Je to však náš cieľ časom sa zdokonaliť a urobiť ďalší ešte o čosi lepšie,“ pripomenul mladý režisér, ktorý sa filmovej tvorbe venuje už dlhšie. „Nakrúcam krátke amatérske filmy, klipy, zopár súťaží som už aj povyhrával. Takisto spolupracujem s mnohými ľuďmi, ktorí majú podobné skúsenosti. Sú to kreatívni a inšpiratívni ľudia, s ktorými je radosť pracovať,“ doplnil.

Ambiciózny filmový štáb začal nakrúcať v druhej polovici augusta 2012. Výroba filmu trvala asi mesiac, celkovo to bolo 18 natáčacích dní. Niekedy boli tvorcovia a herci „na pľaci“ 12 hodín, inokedy 4 hodiny denne. Filmári sa vynašli aj pri použití často drahej kamerovej techniky. „Niektoré súčasti sme si vyrobili sami, napríklad výsuvné rameno, rôzne statívy na kamery a podobne. Kamerovú techniku sme mali požičanú od študentskej televízie v Košiciach, v ktorej pracuje jeden člen nášho štábu. Pár kúskov nám ochotne poskytli aj v Kežmarskej televízii,“ pripomenul S. Griguš, ktorý po troch úspešných premietaniach svojho filmu doslova žiaril: „Takmer 600 divákov, to je väčší úspech, aký sme očakávali. Ľudia reagovali spontánne, odchádzali z kina spokojní. Smiali sa niekedy na scénach, ktoré nám až také vtipné nepripadali a naopak, ale napokon sme boli spokojní. Bolo to super,“ dodal. (bšl)

viac o filme na www.tolenzachranujemsvet.sgproduction.sk

Článok uverejnený v Podtatranských novinách 7. januára 2013

      Oficiálne stránky filmového klubu Iskra Kežmarok,    web&design Boris Švirloch, Stanislav Griguš, Lukáš Fiolek    2011